Ako na bolesť hlavy? O migréne třeba hovoriť.
Vydáno: 25.11.2021
Pribeh pacientky
Pani Viera pracuje v korporátnej firme a zároveň vyše dvadsať rokov trpí migrénou. Hovorili sme o liečbe, o tom, ako to zvládnuť, ale aj o tom, prečo v poslednom čase nosí čierne okuliare hlavne ako módny doplnok. Prebrali sme aj to, ako, kedy a s kým o migréne hovoriť.Kedy sa u vás po prvýkrát objavila migréna?
Migrénu som prvýkrát zažila v 11 rokoch. Odrazu ma neskutočne rozbolela hlava a nikto nevedel prečo. Mama nevedela, čo so mnou robiť, ani od lekárov som nepočula diagnózu migréna. V tom čase sa migréna, hlavne u detí, neliečila. Chodila som k rôznym lekárom, skúsili sme s mamou aj niekoľko „šarlatánov“, ale nič nepomohlo. Niektorí učitelia si mysleli, že sa vyhýbam škole, ale mnohí zasa videli, že je mi naozaj zle. Bolela ma hlava, bolo mi zle od žalúdka, motala som sa. Raz mi lekári chceli operovať slepé črevo, ale z toho našťastie zišlo. Potom lekári zisťovali, či nemám alergiu na jedlo. Musela som si písať všetko, čo jem a ako sa cítim, ale to tiež veľmi nepomohlo. Navyše, keď ma prepadla migréna, tak som nemohla jesť vôbec. Pubertu som tiež nemala veľmi búrlivú, pretože som sa nemohla zúčastniť žiadnych „bujarých osláv“ a pod. Na migrénu mi pomáhal a stále pomáha pravidelný spánok. Avšak pri tom všetkom som bola dobrá žiačka, len som nechodila na žiadne krúžky. Zvládla som učenie do školy, ale cítila som sa veľmi vyčerpaná.
Ako ste zvládali migrénu na strednej a vysokej škole?
Prechodom na strednú školu, obchodnú akadémiu, sa moje migrény stratili. Až do maturity som ich skoro nemala. Až keď sa blížila maturita, to som mala 18 rokov, tak sa moje migrény vrátili a radikálne zhoršili. Začala som sledovať, kedy sa migrény objavujú, a zistila som, že majú súvislosť s hormonálnou nerovnováhou, sú naviazané aj na zmenu tlaku, počasie, ďalej na málo spánku a nemôžem byť hladná, keď mi klesne cukor v krvi, naštartuje sa migréna.
Kedy ste sa prvýkrát dostali k neurológovi?
V 19 rokoch som nastúpila do svojho prvého zamestnania a jeden kolega si všimol, že beriem veľmi veľa liekov. Napríklad som za jediný deň vypila celú fľaštičku lieku, navyše som si tým často spôsobila bolesť žalúdka, takže som nemohla poriadne jesť. Kolega mi povedal, že takto to nemôžem robiť, a poslal ma k neurologičke, ktorá ako prvá vyslovila diagnózu migréna. Povedala mi, že je to ochorenie na celý život, a predpísala mi sumatriptan. Tiež mi vysvetlila, že musím sledovať, čo mi spúšťa migrénu, a tomu sa vyhnúť. Uvedomila som si, že na sebe musím viac pracovať. Každý článok, ktorý mi prišiel pod ruku o bolesti hlavy, napríklad aj v ženskom časopise, som prečítala. Išla som na to vylučovacou metódou. Napríklad som vtedy nosila dioptrické okuliare, teda sme s neurologičkou skúmali, či moja migréna nie je spojená aj s problémami so zrakom. Učila som sa vypozorovať symptómy, ktorými sa mi migréna hlási, aby som užila liek. Migréne tiež nesvedčia žiadne veľké emócie. Napríklad keď som sa veľmi tešila do divadla, tak som nakoniec presedela polovicu predstavenia s bolesťou hlavy. A hlavne som vedela, že pri sebe musím vždy mať lieky proti bolesti hlavy. Môžem zabudnúť doklady, ale lieky proti migréne nikdy. A tiež musím pravidelne piť. Na to som dosť zabúdala, pretože ja nebývam smädná. Vyriešila som to tak, že vždy mám poruke fľašu s vodou a priebežne z nej celý deň popíjam. Ako prevencia migrény mi robia dobre prechádzky na čerstvom vzduchu a, naopak, som citlivá na rôzne pachy, nemôžem napríklad ani privoňať k parfumom. Skrátka, keď to zhrniem, musím byť veľmi vnímavá na pocity svojho tela a riadiť sa nimi.
Pracujete v korporátnej firme. Tu sa často kladie dôraz na výkon. Ako svoju prácu s migrénou zvládate?
Predovšetkým som mala šťastie, že som vždy pracovala s tolerantnými ľuďmi. O svojom probléme som povedala svojmu najbližšiemu okoliu. Moji kolegovia vedia, že svoju prácu urobím precízne a včas. Avšak keď ma cez deň rozbolí hlava, tak si časť práce nechám na večer. Alebo keď je mi dobre, nič neodkladám, robím jednu úlohu za druhou a úplne sa na ňu sústredím. Spolupracovníci na mne spoznajú, že mám migrénu, pretože nosím čierne okuliare aj v práci, pretože som citlivá na svetlo. Vzhľadom na to, že kolegovia niekedy vidia, ako je mi veľmi zle, že to nie je len „nejaká bolesť hlavy“, tak mi aj pomáhajú. Niekoľkokrát ma viezli domov. Alebo keď sa chúlim niekde v kúte a nejdem s nimi ani na obed, tak mi prinesú aspoň polievku.
Niekoľkokrát ste menili zamestnanie. Ako ste o tom informovali zamestnávateľa a nových kolegov?
Pri prijímacom pohovore o tom nehovorím. Ale keď ma bolesť chytí a noví kolegovia si toho všimnú, zopár informácií im o tom poviem. Zatiaľ som mala šťastie, že som pracovala vo firmách s ľuďmi, ktorí tento môj problém tolerovali, ale, na druhej strane, museli si byť istí, že svoju prácu urobím, aj keď si napríklad čas, keď ju urobím, prispôsobím.
Vráťme sa k akútnej liečbe, ako vám pomohla?
Veľmi nie. Roky rokúce som chodila k jednej neurologičke, brala som množstvo liekov, ale nikam som sa neposúvala. Táto lekárka to v zásade nechala na mňa. Nech si ja odsledujem, čo mi nerobí dobre, a tomu sa mám vyhnúť. Podobné to bolo aj s liekmi. Hovorila mi, že ona toho zase až tak veľmi nevymyslí a že s migrénou budem žiť do konca života. Brala som veľa liekov na akútny záchvat migrény a zároveň mi pani lekárka ordinovala aj lieky, ktoré boli určené aj na liečbu iných ochorení, ako je epilepsia či liečba srdca (pozn. redakcie: tieto lieky sa ordinovali v minulosti aj doposiaľ ako klasická preventívna liečba migrény). Liečba mi vôbec nepomáhala, pritom som niekedy za mesiac užila aj šesť balení liekov na akútny záchvat. Nakoniec som navštívila inú neurologičku, ktorá mi v prvom rade vysvetlila, že beriem lieky na akútny záchvat v slabších dávkach, a preto ich potom beriem veľa a neskoro a nezaberajú mi. Poradila mi silnejšiu dávku liekov na záchvat migrény a upozornila ma, že musím liek užiť naozaj hneď, ako cítim, že migréna sa začína, pretože neskôr by som ho napríklad mohla vyvrátiť a liek by nezabral. Keď som ju poslúchla, začala mi liečba konečne fungovať.
Ponúkla vám táto lekárka aj novú modernú preventívnu liečbu?
Áno. Povedala mi, že je tu teraz nová možnosť preventívnej liečby a že by som pre ňu spĺňala podmienky, pretože mám chronickú migrénu. Dozvedela som sa od nej, že ide o injekčnú liečbu, aplikuje sa jedna injekcia mesačne, a aj to, že je to liečba, ktorú nedostáva každý pacient, len ten, ktorý spĺňa všetky podmienky poisťovne. To ma trochu vystrašilo a nepripadalo mi to veľmi podporujúce, pretože som sa, samozrejme, bála, či podmienky splním. Zároveň ma pani lekárka uistila, že vďaka tejto novej liečbe budem brať oveľa menej liekov. Tiež som si o lieku niečo prečítala a zistila, že má pozitívne ohlasy medzi lekármi a pacientmi. Síce som sa spočiatku trochu bála, je to nová liečba, ale potom som bola na seminári, kde nám to pán lekár pekne vysvetlil. A keď som nakoniec liečbu dostala, tak musím povedať, že sa môj život významne zlepšil. Po prvej dávke lieku som migrénu dostala až po desiatich dňoch, čo som predtým nezažila, a potom prešiel mesiac, keď som migrénu nemala vôbec. Odrazu teraz zisťujem, aký je ten svet krásny. Nie som závislá od liekov, beriem ich oveľa menej, dokonca si niekedy ani nezoberiem do kabelky škatuľku s liekmi. Idem von a zoberiem si slnečné okuliare ako módny doplnok, a nie ako ochranu pred migrénou. Je pravda, že keď migréna niekedy príde, tak bolesť dosť silno vnímam, pretože som si už odvykla, že ma bolí hlava. Dokonca som raz dostala migrénu a manžela to úplne zaskočilo, už sme si, skrátka, zvykli na dni bez migrény. Tiež sa mi všetci smejú, pretože som prirodzene pribrala 4 kilá. Predtým som často nemohla jesť, pretože ma od liekov bolel žalúdok. Teraz si užívam dobré jedlo a ako som hovorila, dokonca som nabrala aj pár kíl.
Spomenuli ste manžela, máte dcéru v puberte, ako sa dá zvládnuť v súkromí život s migrénou?
Môj manžel je veľmi tolerantný a všetko berie tak, ako to prichádza, a bez veľkých rečí to rieši. Zažil so mnou, že mi pridržiaval vlasy, keď som pri migréne zvracala, a potom ma presunul do obývačky na pohovku a zariadil to tak, aby som mala čo najväčšie pohodlie. Ale nemá potrebu moje migrény príliš komentovať. Je pravda, že niekedy, keď som sa celá triasla, z toho, ako mi bolo zle, bol to on, kto volal sanitku, takže vnímal, ako sa cítim. Viem, že každá žena to s manželom takto nemá nastavené a som veľmi vďačná, že mi to spolu takto máme.
Keby ste mali ženám s migrénou poradiť, ako majú to, čo prežívajú, vysvetliť okoliu, čo by ste im povedali?
Dôležité je netajiť to. Vecne vysvetliť, o čom to je a čo človeku pomáha. A nebrať si osobne, keď to niekto nepochopí. Sú ľudia, ktorí sa zaujímajú a pochopia to, ale iní nie. Dôležitá je tiež celková osveta, tá podľa mňa pri tejto diagnóze chýba. No a môj manžel hovorí, že tých, čo to nepochopia, by bolo dobré buchnúť gumovým kladivom po hlave, aby pocítili, aké to je. On je ten typ, že keď je niečo veľmi vážne, tak to odľahčí. Trocha nadhľadu, mimochodom, občas tiež pomáha, aby človek zvládol nielen migrénu.
Keby ste na záver mali zhrnúť, čo človeku, ktorého trápi migréna, pomáha a ako s ňou žiť, čo by to bolo?
Nebyť na to sám, to je veľmi dôležité. Nie je vám dobre, nezvládate to, nie je to hanba požiadať o pomoc odborníka. Keď vám váš neurológ nevie pomôcť, nájdite si toho, ktorý vám pomôže a vie, ako na to. Napríklad je schopný vám poradiť správne dávkovanie liekov. V liečbe migrény dnes existujú mnohé možnosti a je dobré ich využiť a potom je dôležité byť zdravo sebecký a myslieť na seba. Keď vám nie je dobre, je správne sa trochu stiahnuť do pokoja a vypozorovať, čo vám robí dobre a čo nie. A rozhodne je dôležité migrénu liečiť, riešiť ten problém, nenechať to tak, pretože potom z toho môže byť aj poriadna depresia. Nie je ani dobré svoju migrénu tajiť, treba o nej hovoriť a hľadať riešenia, ktoré sa nakoniec nájdu. Naozaj.
Zdieľať na FB
Audia a videa